Tak veľmi chcem prestať písať depresívne posty (najmä teraz, keď máme jedného followera - by the way ĎAKUJEME!), ale nedá sa. Musíte to so mnou zvládnuť ešte aspoň týždeň. Momentálne mám taký pocit, že sa všetko na mňa valí. Každý odo mňa niečo očakáva. Doma je to mama, ktorá si myslí, že budem robiť tak ako ona píska, v škole sú to profesori, ktorí si myslia to isté :D ale nikdy nezostane miesto pre mňa. Čo očakávam sama od seba? Čo JA naozaj chcem? Mám 17, budúci rok maturujem a ciele, ktoré sa mi blížiacim koncom strednej vzďalujú. Neviem kam ma osud/náhoda/moje rozhodnutia povedú, ale dúfam, že to bude tá správna cesta.
Stále ešte v mysli občas zablúdim k M. Možno si poviete, že som slabá a nechutne sentimentálna ale rozmýšľam nad ním. Nad tým, ako sa s ním chcem rozprávať a podeliť sa s ním o novinky, ako chcem počuť jeho hlas a pff ... som trápna :D Nikdy som si nemyslela, že JA by som padla do tej hnusnej priepasti (lásky). Je mi to až smiešne. Stalo sa. Už sa to nedá vziať späť. Never ever.
V utorok ideme do školy, ale ja mám pocit, že som nič nespravila. Za celé dva týždne nič ! (Noo, písanie sočky sa ráta :3) Teším sa, bojím sa, teším sa, bojím sa :D Nechcem počuť koľko písomiek budeme písať, chcem už leto a vôbec ... fuck school. Zajtra si dám asi maratón nejakých sprostých sladkých romantických filmov a budem sa prežierať pukancami namiesto učenia. Dopozerala som gossip girl, ostatné seriály ktoré pozerám nemajú novú epizódu a cítim, že môj život už nemá zmysel :D
A tak si pozerám takéto obrázky a napĺňam sa tým aká som gorgeous :D V skutočnosti ... I look like a crap right know :D whatever ... už trepem.
Nemááte zač ;)
OdpovedaťOdstrániťTrošku mi pripomínaš mňa :D :) Tiež neviem, kde sa dostanem, ale vždy verím, že to bude to správne miesto. Áno a to myslenie na chalanov dôverne poznám... tiež som si hovorila, že do tohto ja nikdy nespadnem! Láska si proste nevyberá...
Pokiaľ je toto u teba trepanie, tak len tak ďalej ;D :)Lebo mne sa to skvelo číta ;)