Už ďalej nemôžem. Myslela som, že áno, ale ... nie. Nedá sa to. Už nemám síl. Všetko čo kedysi dávalo zmysel je preč. Chce sa mi plakať, kričať, ale namiesto toho som ticho a svoju bolesť potláčam vnútri seba. Prečo láska nie je taká ako v Disneyovkách? Prečo láska musí mať vždy svoje "ale"? Prečo som nemohla byť šťastná? S ním? Bol prvý, ktorému som dala svoje srdce, s ktorým som to myslela vážne. Dala som mu všetko. On mi to nikdy neopätoval. Som unavená z toho, aby som len akceptovala jeho správanie a trýznila seba. Mám ho rada viac ako som kedy koho mala a ešte dlho budem mať, ale je čas povedať zbohom. Tomu čo vlasne ani poriadne nebolo. Je mi tak strašne smutno. Chcem sa ho chytiť a posledný krát mu pozrieť do tých jeho očí. Viem však, že by som to nedokázala. Každé jeho nadýchnutie, pohľad by v sekunde zmenili môj názor. Potrebujem ho, lenže na druhej strane ma každým svojim skutkom zabíja.
Goodbye my almost love, goodbye my hopeless dream ...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára