♥ attack.

Od posledného článku, ktorý som pridala sa stali podivuhodné veci. Stretla som svojho princa, zažila magical kiss, kúpila si vansy, v škole zvládla všetko na jednotky. Ale nie ... nebolo to tak :D V skutočnosti som sa väčšinu času nervovala (zvyčajne nad školou), nenápadne vždy a stále stretávala M, napchávala sa a spievala. Dnes som toho mala neobvykle moc. Nato, že zajtra je deň pred prázdninami sa idem zblázniť. Píšem sloh z angliny, písomku z biológie a slovenčiny. Kill me! 

Tak som sa tešila na večer, že si aspoň pozriem The Carrie diaries a na chvíľku sa odreagujem, ale kdežeee. Akurát teraz nemôžu pridať nový diel. Tak pozerám Lost, aj keď sa to v poslednej dobe dosť zamotalo a už to tak nežerem ako 3. sériu. 

P.S.: V Sobotu (áno áno, vstávam 3:15) sa chystám s kamarátkami na výlet do Budapešti, takže bude mnoho fotiek (aspoň dúfam) . Ahojte a prepáčte za neaktivitu.

Sorry :)

Je pravda, že to tu trochu (dosť) zanedbávam, začo sa aj ospravedlňujem, lenže poznáte to. Nie každý deň sa Vám chce robiť to čo by ste mali, k tomu škola a u mňa je to ešte jeden veľký nepriateľ - lenivosť. Poznačuje ma rôznorodo. Väčšinou vtedy, keď sa mám učiť alebo písať úlohy. Nikdy sa k tomu neviem dokopať. Začnem sa učiť neskoro a potom nič nestíham a stresujem. Som strašná, však ? 

Odvtedy, čo som sa naposledy ozvala sa toho samozrejme mnoho nezmenilo. Asi len fakt, že som v škole zase stretla M. Trošku iným spôsobom ako by som možno čakala, ale to nevadí. Nechcem to tu príliš rozoberať, chcem to mať len poznačené, určite si spätne spomeniem o čo vtedy išlo. O chvíľu to budú už 2 mesiace. 60 dní bez toho aby sme si písali, rozprávali sa, stretávali sa. Chýba mi to, samozrejme, ale viem, že je time to move on. Vždy však bude pre mňa niekto, kto mi navždy zmenil život (a pohľad na svet). 

Každopádne, dnes som sa vybrala na menšie nákupy do Tesca, hlavne pre nejaké jedlo, lenže skončilo to trošku inak :D Rozhodla som sa trošku pochodiť aj obchodíky s oblečením, ale dala som si zásadu. Pozeraj iba na regále so zľavami! A viete čo ? ! Podarilo sa mi to! Kúpila som si čiernu sukňu, ktorú som chcela už neskutočne dlho a to iba za 2.95 eura v NY a k tomu riflovú košeľu v GATE-e za 5.98 eura zlacnenú z 20tich. Tomu sa hovorí úlovok! Dnes som už bola riadne unavená, ale zajtra Vám sem hodím new in príspevok :) 

P.S.: Čo vravíte na Harlem Shake? Natočili ste už vlastné video? My sa o to pokúšame v škole :)

Yellow.

Dnes som mala také veľké plány na článok, niečo prepracované a dokonca vtipne zaujímavé, ale pravdu ? Absolútne nemám chuť na nejaké vypisovanie tu, dnes mám celkom voľný deň a preto ho chcem nejako lenivo využiť ;D Za tie dni, ktoré som nepísala sa neudialo nič zaujímavé ... naozaj. Môj život je jedna veľká paródia, plná ups and downs (zvyčajne nejaké sarkastické, "to sa nikomu nemôže stať" downs). Nesťažujem si, ako by som aj mohla, v podstate mám takmer všetko po čom túžim a hlavne všetko čo práve teraz POTREBUJEM. Je zbytočné sa zaťažovať nezmyslami, hlúpymi ľuďmi, ktorí sú pre Váš život nepotrební. Zamerajte sa na seba a žite :)

 

Jasnééééé, zabíjajte ma s takýmito animáciami -_-

Hung up on you.

Actually ...no. Momentálne som hung up-nutá jedine na hollywoodskych chlapcoch, ktorý ani nevedia, že existujem. Malo by mi to vadiť. Vadí ? No buďme úprimní ... kind of yes. Vždy som milovala filmy. Filmy akéhokoľvek druhu. To, čo som však na filmoch milovala najviac bola láska. Láska, ktorá sa vytvárala medzi hlavnými alebo vedľajšími postavami. Fascinovalo ma to. Túžila som po niečom takom. Stále túžim. Viem, že láska nie je taká ako v telke. Môžem však aspoň snívať :) 

Ako už Pať písala, boli sme v kine na Beautiful Creatures. Veľmi rada chodím do kina a pozerám nové filmy, dokonca zbierame a odkladáme si lístky z predstavení. Už sa teším nabudúce. 

 

Long time no talk .

Ospravedlňujem sa za tak dlhú neaktivitu, ale posledné dni tohto týždňa boli povedzme zložité. Od štvrtku som doma, mala som akési žalúdočné problémy, nič príjemné, ale už mi je lepšie. Čo bolo však na tomto týždni horšie je to, že moja babka mala mozgovú príhodu a musela ísť do nemocnice. Veľmi sme sa báli, že sa jej niečo stane, pretože je už dosť stará, ale nakoniec to dobre dopadlo. Dnes sme ju boli aj pozrieť. Bola som zhrozená úrovňou nemocnice, vážne je to niečo strašné. Taktiež som dnes videla M. Už ani neviem aký pocit v sebe mám keď ho vidím. Je to radosť/smútok/hnev/sklamanie ? Nie je mi to jasné. Viem však, že musím zabudnúť. 

Let´s say ... interesting day.

.V skutočnosti ... ani nie :D Teda. Keďže mi ráno odpadli prvé dve hodiny, vstávala som o  7:45, spravila si raňajky a pozerala The big bang theory. Krásne ráno :D U nás však stále sneží a tak som sa musela prebrodiť tými bielymi sračkami (ospravedlňte) do školy. Škola nezáživná ako vždy, jediný poznatok z dneška : už nikdy nemysli na M, začal sa kamarátiť s tvojim spolužiakom, ktorý je povedzme ... veľmi zaujímavý, nechápem ako som sa s ním mohla toľké mesiace vláčiť. End of story. Som za vodou. Dnes akosi nemám diary deň, tak už len to, že zajtra máme kratší deň, pôjdeme sa s Pať niekam najesť a možno dáme aj nejaký ten vlog :) We´ll see ... 

It´s not gonna be that easy.

Dnes už boli s nami v škole aj naši lyžiari a mne došlo, že v skutočnosti mi ani tak nechýbali. Teraz budeme musieť ešte minimálne týždeň počúvať tie ich skvelé historky o tom, ako boli týždeň spití spolu s profesorom telesnej a aká to len bola veľká zábava. Úprimne, je mi z toho zle. Naozaj som chcela ísť na nejakú takúto školskú akciu, lenže : 1) nemal so mnou kto ísť (a ja sa do nejakej partie pchať nebudem) ; 2) keď vidím ako to tam chodí, strácam aj samotnú chuť.  Proste, aj tak by som tam medzi nich nikdy nezapadla. Už nehovorím nič ani na to, keď sa niekto napije, ale ožierať sa 7 dní v kuse a k tomu ešte kúriť, tak to je už aj na mňa dosť. A všetko sú to (väčšinou)16 - 17 ročné sprosté decká. 

Niečo, čo ma štve najviac je však M. Bol tam s mojou triedou a bolo mi jasné, že pri takých kolektívnych aktivitách ako je intenzívne slopanie sa určite "skamarátia".  Netušila som, že on bude bff s mojim spolužiakom, na ktorom sme sa ešte 2 mesiace dozadu smiali. Bola to všetko len pretvárka ? Tiež ma dosť mrzí to, že asi vykecal polku vecí, ktoré som mu kedy povedala o mojich spolužiakoch. Myslela som, že to uňho môže byť v tajnosti, ale zrejme som sa mýlila. Pár poldecákov zrejme robí svoje ... 

Toto ma znechucuje najviac. Ten pocit, že som si myslela ako pekne sme sa "rozišli". Teraz som si už nie celkom taká istá. Chcela som mu to aj dnes napísať, ale čo by to už zmenilo ? Darmo by som sa naštvala a bolo by mi ešte horšie. Ďalšia vec, čo ma nehorázne škrie je, že ja už nebudem tá, ktorá ho bude najhlasnejšie zdraviť na chodbách, pristavovať sa pri ňom a rozprávať sa s ním. Budú to moji spolužiaci ! Koľká irónia. Tí, ktorí sa mi smiali a robili si srandu, že s kým to len som. Oni sú teraz skvelí kamaráti a ja tá, ktorá sa bude večne skrývať a obchádzať jeho triedu zo zatajeným dychom.  V takýchto chvíľach je mi ľúto, že je koniec, hoci viem, že je to tak správne. Cítim smútok, hnev, smútok, hnev a všetko dokopy. Prečo to takto muselo dopadnúť ? 

V skutočnosti môžem byť vlastne aj rada, v knihe Rómeo & Júlia, ktorú som včera dočítala sa hlavní mladí predstavitelia kvôli svojej láske zabili. 

LAZY.LAZY.LAZY.

Dnes som urobila asi toto: NIČ :D Naozaj, dnešok je jeden z tých dní kedy sa necítim na robenie ničoho, len jedenia. Nič som sa neučila, neurobila nič prospešné a len sa napchávala :D Dokonca sa mi nechce písať ani tento článok, lenže toto je denníček, ktorý chcem spätne čítať, čiže je to aká taká povinnosť. Jediná novinka dňa je, že som začala znovu pozerať Lost. Áno, znovu, pretože ten seriál som už mala rozpozeraný  nespočetne veľa krát, či už v televízií alebo na nete. Neviem či to vydržím pozerať od začiatku, pretože viem  o čo tam ide a aj ako to bude pokračovať, ale nechcem proste skočiť niekam na 3. sériu  :D Ach, to sú moje hrozné problémy :DD

Majte sa krásne a nebuďte tak leniví ako ja :)

I love being photographed.

Toto je názorná ukážka : 

 

Inak dnes bol skvelý deň, už dlho som nemala takú super náladu. V pondelok už konečne prídu naši lyžiari, bol to len týždeň ale neskutočne chýbajú. Včera sme spolu s Pať pozerali film Pitch Perfect, veľmi dobrý film a dnes zase pozeráme niečo ďalšie. Konkrétne ja znovu pozerám Crazy, Stupid Love pretože ... Ryan Gosliiing :D Andy sa pýtala aký ten film je ... je proste skvelý, moc sa mi dnes nechce vypisovať obsahy, hoď si to do googlu a prečítaj pár recenzií, možno pozri trailer a zamiluješ si ho  ! :)

Pre dnešok len týchto pár viet, nejak sa necítim na viac :D Ahoooj :)

PARTY HARD at school.

Dnešok bol vážne sto bodový! Takmer vôbec sme sa neučili, hodiny suplované, užívali sme si v skupinkách a zabávali sa. Mali sme mať 8 hodín, ale pustili nás o hodinu skôr. Čo viac si možno priať ? :) 

Inak, asi je to smiešne, ale stále myslím na M a chýba mi. Neviem čo by preňho bol dostatočný trest, najradšej by som si kúpila tričko Heart Breaker a postavila sa v ňom pred jeho triedu. Došlo by mu to konečne ?

Dnes som znovu stretla (pochybujem o náhodnosti tejto situácie) pána XY záhadného. Nie keď som išla do školy, ani keď som išla z nej ale keď som šla do obchodu pre mlieko :D 

On: nenápadne sa pri mne pristaví, "Krúžim tu už nejakú dobu,"

Ja: "Krista Pána, ty ?"

On: "Azda nie si nadšená" + poker face

Ja: "Srším radosťou, kvôli tvojim očiam som nemohla spať,"

On: zasmial sa. "Humor ti nechýba,"

Ja: "Tak by som to zrovna nedefinovala,"

On: "Ale áno, si vtipná,"

Ja: poker face až do Prahy "Samozrejme,"

On: "Vieš že nie som odtiaľto ?"

Ja: "Viem to, že si ma včera videl prvý krát,"

On: "Ehm, k tomu ..."

Ja:"Neunúvaj sa. Povedala som ti včera, že momentálne nič nechcem a už vôbec nie s niekým, kto ma prenasleduje. Proste ma nechaj tak prosím,"

On:"Možno by som ti pomohol zabudnúť,"

Ja:"To silne pochybujem. Choď obšťastňovať niekoho iného,"

On: "Obšťastňujem ťa?"

Ja: "OMFG, choď preeeč" (to som povedala vážne VÁŽNE)

On: "Budem vždy nablízku,"

Ja: "To si robíš prdel,"

On:"Nie," 

a odišiel. Chápete ?! Nejaký  cudzí cudzinec ma prenasleduje, nedá mi pokoja a chce byť nablízku ?!!! JA nechcem aby bol nablízku ! Už len myšlienka, že ma nejaký  úchyl neustále sleduje ma desí. Hoci, ako úchyl nevypadá, je to určite nejaký zmätok, azda ešte väčší ako ja. 

P.S.: Ten rozhovor je parafrázovaný, samozrejme to takto od slova do slova nebolo, ale niečo v tomto zmysle. 

What can happen after 6 PM.

Ale najprv sa presuňme do doby, čo bolo predtým. 

Ako každú stredu si kráčam svojou uličkou do mesta, (ne)pripravená na certifikát, pohltená vo svojich myšlienkach (ako vždy). Keď v tom sa pri mne niekto zjaví. Pozriem sa naľavo, chlapčisko v mojom veku, na bicykli, až nepekne blízko pri mne, očami by ma zhypnotizoval. Nadvihnem obočie, nehápem, snažím sa ho ignorovať ... keď v tom:

On: "Ahoj,"

Ja: ignor

On: "Tak ... AHOJ,"

Ja: wtf pohľad, typu prenasleduje ma nejaký úchyl (zrýchlim krok)

On: "Ja ťa poznám,"

Ja: "Ja teba nie,"

On: "Určite áno, máš len zlú pamäť,"

Ja: pohľad typu čo si to dovoluješ ty neznámy idiot

On: "No tak, nič nepovieš?"

Ja: "Nie," sarkastický úsmev

On: "Ja som Marek,"

Ja: musela som sa zastaviť. Ďalšie M ? To nie je možné! FUCK it!

Prišli sme na koniec uličky a ja som sa začínala báť, že ma bude prenasledovať aj naďalej. Našťastie zastavil a ja som sa mohla pobrať k Pať. Obzrela som sa naňho a povedala : "Čau ... Marek." a rýchlo odkráčala. Neviete si ma v takýchto situáciach predstaviť, som the most awkward person ever.  

Ale príbeh pokračuje. Po angline sme išli smerom k Paťkinmu domu  a rozprávali niečo po anglicky. Ešte sme si tak predtým hovorili, že niekedy pôjdeme po meste a budeme zastavovať ľudí a prihovárať sa im v angličtine. Čo čert nechcel, začuli nás nejaké dve malé dievčatká a jedno z nich bolo až príliš snaživé a začalo sa s nami rozprávať po anglicky. 

Potom som sa rozlúčila s Pať a pokračovala v ceste domov. Samozrejme, že na mňa malé slečinky čakali na rohu ulice a veľmi sa chceli rozprávať. Tak som si povedala, prečo nie ? :D A začala ich namotávať :D

Dievčatko: "Where do you come from pretty girl, you are so cute ?" 

Ja: "Well, my parents are English and I grew up in London but for now, I live here," 

(áno áno, lži pokračujú naďalej :D)

Dievčatko: "Oooo, Did you see Katy Perry, Lady Gaga or One Direction ? 

Ja: "Yees, I saw One Direction live in London last year. They were pretty good, do you like them ?"

To už neprežili, začali skákať, tancovať, smiať sa :D A úprimne ... ja tiež. Trochu sme si ešte pospeakovali, ale potom prešli na opačnú stranu a ja som osamela.

Ako som sa približovala k uličke, vidím, že niekto stojí pri pouličnej lampe. Neprikladala som tomu nejaký veľký význam pretože som slepá. Ako som sa približovala došlo mi to. V hlave mi výrilo asi 111143568 nadávok a bola som silne odhodlaná tomu snaživému mladíkovi vynadať len čo ho budem mať v blízkosti. 

On: "Čakám tu už poriadnu dobu," (pozrie na hodinky)

Ja: "Prenasleduješ ma alebo niečo také ? Je to desivé, mal by si ísť" (úplne vážny tón a dokonca naštvaný!)

On: "Neprenasledujem, teda ..."

Ja: "Teda čo ??? Dnes poobede som si myslela, že si len nejaký podivín dožadujúci sa pozornosti, teraz by som ťa skôr typla na úchyla. Chceš ma zabiť alebo len znásilniť?"

On: zasmial sa.

Ja: pohľad typu je ti niečo smiešne ? :D

On: "Kde si bola?"

Ja: "To teba nemusí trápiť,"

On: "Ale trápi,"

Ja: "Tvoj problém,"

On: "Ale vážne! Frajer, pitie, nákupy ?"

Ja: "No prepáč, ale toto je fakt na hlavu. NIE, bola som na angline."

On: "Takže problémy s jazykmi, mohol by som ti pomôcť."

Ja: "Certifikát," + pohľad typu kto je tu teraz king :D

On:"Uuu, takže nadmerne inteligentná!"

Ja: "Nebuď hlúpy,"

On: "Ešte sa ani nepoznáme a už mi nadáva,"

Ja: "Pretože sa ani nechystáme spoznávať,"

On: "To si nemyslím,"

Už sme sa približovali k môjmu baráku, preto som zastavila. 

On: "Čo to robíš ?"

Ja: " Si blázon, nedovolím aby si vedel kde bývam, choď,"

On: začal sa smiať :D "Iba ak sa ešte stretneme,"

Ja: "Tak to určite nie,"

On: "Prečo?"

Ja: "Lebo. A teraz choď,"

On: "Nie, dokým nepovieš prečo,"

Ja: "Nedávno som sa s niekým rozišla, netúžim po nadcäzovaní nových vzťahov s chalanmi, mala by som Vás nenávidieť!"

On: "Aspoň viem že si voľňá :D Ale nie, ublížil ti?" 

Ja:"Nie je to tvoja vec a teraz choď. už naozaj."

On:"Keď ťa to prejde, uvidíme sa?"

Ja: " Neviem, ty ma predsa nájdeš, však -_-?"

Zasmial sa a odkráčal opačným smerom. Poviem Vám, bol strašne divný, tak neskutočne divný ako ja :D Netuším kto to je, odkiaľ sa vzal ani kde býva. Ale nie, nechcem s ním ani s nikým iným nič mať, pretože cez to všetko že bol pekný, som ešte stále videla tvár M :( 

Aj vy mávate občas takéto crazy days? :D

Super fun day.

Actually, NO. Skôr by som ho definovala ako roztržitý, vytočený, váľajúci sa palacinkoidný deň. (v skutočnosti som opisovala seba). Dnes ako sme to tu spomínali už asi 3krát, šli sme s Pať ku kožnej. Ani sa nepýtajte, skončilo to fiaskom. Ráno by som vám tu zacitovala všetky naše dialógy s veľmi "milou" sestričkou, poobede by to boli už len parafrázy ale takto večer už proste  nato nemám nervy. Podstatou je, že sme nič nevybavili, už o pol 9 sa prechádzali po Bille a kupovali muffiny a palacinky v prášku. Do školy sme samozrejme ísť nemohli, kedže kto sa nepripraví na deň na gympli, nemá šancu prežiť :D (a už vôbec nie v triede s 8 žiakmi). Doma som si trochu odpočinula, ale len trochu :D. Popozerala pár častí The Big Bang Theory a práve sa mi dosťahoval skvelý fim s Ryanom Goslingom a Emmou Stone - Crazy Stupid Love. Nehorázne sa naňho teším, ako si ho večer pustím. Teraz ešte hor sa na biológiu, bez učenia by predsa moje dni stáli za .. nič :D 

Oh, come oooon Ryan, to brucho vypadá ako z photoshopované !!! :D 

Gotta love this handsome maan! 

Another shitty day :D

Tak ako som predpokladala, dnešok stál za veľké ... makové. V triede nás kvôli lyžovačke bolo presne 8 a pretože sa ma šťastie ako vždy pevne "drží", vyvolali ma na dvoch z troch predmetov. Dopadlo to v pohode, len ma štve fakt, že tí čo ledva prešli ročníkom zostali nepoškvrnene sedieť v laviciach. Spravodlivosť nad zlato ! Inak som tomu dnes moc nedala, trochu som sa učila franinu aj keď teda zajtra idem ku kožnej, lenže potom toho budem mať moc, číže ... viete. Učenie dopredu je tak neskutočne trápne, ale niekedy nevyhnutné. Inak sa nedeje nič super úžasné, čo by stálo za zmienku, v podstate celý tento týždeň bude dosť nezáživný. Rozmýšľam nad lyžovačkármi, konkrétne nad dvomi if you know what i mean . Asi to bude znieť smiešne, ale minule sa mi snívalo ako som telefonovala s M, boli sme spolu a on mi rozprával ako sa má, čo robí, ja som nadávala na školu a zakazovala mu piť. A potom ... som sa zobudila -_- Všetky moje spomienky uložené hlboko v mozgu sa zase vyštverali na povrch a robili šarapatu. 

Už ani neviem čo Vám viac písať, zdá sa  mi, že tieto diary články sú strašne nudné pre nezainteresovaných ľudí. Chcem si to však zapisovať, každý jeden deň, pocit, moment, okamih, chvíľu. Stredná škola je predsa len raz za život a zážitky s ňou spojené si treba uchovať v pamäti. A všetci predsa vieme, aká je moja pamäť však . (internet diary to istí) 

Ha, takéto topánky si kúpim !

Take me away. NOW.

Tak ako Pať, aj ja som dnes úplne bez nálady a života. Teda, v poslednej dobe sa tak cítim skoro stále. Snažím sa usmievať a byť v pohode, lenže vnútri ma všetko ubýja. Naozaj neviem čo robiť, snažím sa nemyslieť na M (no dobre, často sa pristihnem ako rozmýšľam nad našimi konverzáciami), snažím sa nebrať všetko tak vážne, ale ... asi taká nie som.

Dnes som sa zase trochu povenovala škole, ale moc som tomu nedala. V utorok sa s Pať chystáme k tej kožnej, dúfam že nám dá niečo na tú tvár a konečne to aj pomôže. Potom asi pôjdeme do Mc a spravíme si trošku voľnejší deň :) Naozaj netuším čo dnes napísať, zas jeden z obyčajných (depkujúcich) dní, tak ma ospravedlňte sa tak nezáživný článok. Ale je to predsa môj denník a nie každý deň je zaujímavý ...



(Maybe) I´m not that lazy.

Dnes som mala na pláne mnoho vecí a musím povedať, že takmer všetky mi vyšli. Hlavne čo sa týka školy. Naučila som sa dejepis, Nosku a dokonca začala s fyzikou. Nikdy by ma nenapadlo, že ja sa niekedy prinútim učiť v sobotu. Taktiež som niečo urobila aj do domácnosti, umyla niekoľkokrát riad, oprala špinavú bielizeň a upratala lekárničku. Večer som chcela ešte cvičiť, ale to mi akosi nevyšlo a zakotvila som na notebooku. Mala som v pláne pozrieť si Les Miserables, kedže je to jeden z veľmi populárnych a úžasných muzikálov. Milujem umenie, neberte ma zle, ale v polovici som to musela vypnúť. Spievali STÁLE a hovorený dialóg sa tam vyskytol na tak krátku dobu, že som ho ani nestihla spozorovať. Myslím, že som až príliš unavená nato, aby som sa sústredila na niečo tak "zložité". Preto som si pustila nový diel Dva a pol chlapa a odreagovala sa. Dôvod prečo robím toľko vecí? Snažím sa zamestnať myseľ, aby nerozmýšľala nad tými dvomi, ktorí sa momentálne nachádzajú niekde pod jednou strechou a áno, priznajme si to ... chcú sa zabiť. Už chcem, aby bol budúci týždeň rýchlo za nami, pretože nás kvôli tej lyžovačke bude v triede asi tak 10, čiže pravdepodobnosť, že ma vyvolajú je viac ako veľká. Neviem akým spôsobom by som vás tu trošku pobavila, akosi dnes nemám slinu na ... nič :D Žiadne humorné poznámky sa mi z úst nesypú. Ešte jedna taká menšia informácia. Keďže bude tento týždeň taký hrozivý, pôjdem(e) asi jeden deň ku kožnej, ku ktorej sa chystám už riadnu dobu. Momentálne sa mi tvár dosť zhoršila a už nechcem siahať po náhodných produktoch z drogérie, ale zbaviť sa toho hnusu na tvári navždy. Možno so mnou pôjde aj Paťka a trošku sa ulejeme ;)

Veríte tomu, že Pať nečítala Harryho Pottera ?! :D

Áno, moja depka pretrváva :(

Justina Biebera nemusím, ale táto pesnička vystihuje moju situáciu :(

Out of time.

V poslednej dobe sa cítim zmätene a ... nesvojo. Neviem to celkom dobre popísať, súvisí to najmä s M a J a so všetkým okolo, ale nehorázne ma to vytáča. Tak veľmi sa chcem odraziť od dna a začať odznova ... bez nich. Lenže to sa nedá a vlastne ani neviem či to chcem. Stále mám vo svojom srdci miesto pre oboch, hoci viem že by som ho mala zabarikádovať a nepustiť tam ani nohu ... aspoň na určitý čas. Obaja pre mňa znamenajú / znamenali až priveľmi aby som to nechala plávať tak rýchlo. Áno, som neskutočne hlúpa. Obom som touto svojou hroznou povahou ublížila. M tak, že som mu sama nevedela ani povedať ako veľmi ho mám rada (hoci ani on to nedokázal) a J tak, že som mu stále niekde v kútiku duše dávala nádej na niečo, čo ani nemá budúcnosť ... alebo má ? Ak by ste len vedeli aká som teraz zmätená. Vlastne to som väčšinu môjho života. Teraz mám v sebe len prázdno. Akoby s nimi odišiel kus zo mňa. Odišiel M, cítim akoby moja hravosť a jednoduchosť zmizla. Všetky tie hlúposti čo sme spolu robili, naučil ma vedieť sa odviazať a zabávať sa. Odišiel J a s ním som odišla ja. Sme príliš rovnaký nato, aby som rozlišovala čo presne zo mňa vzal. Vzal všetko. Mám pocit, že navždy budem ľutovať, že som ho nechala ísť. On...by pre mňa urobil všetko. Doslova. Konečne by som cítila to, čo tam predtým nebolo. Konečne by som bola milovaná. Ale ... vždy je tu nejaké ale. V tejto situácií je ich najmenej 16516552 tisíc. Cez to všetko ako ho mám rada, by to nefungovalo. (v skutočnosti to nemôžem vedieť, len sa tým upokojujem). Robím to aj pre neho, bezo mňa mu bude lepšie, ľahšie a voľnejšie. Zajtra odchádzajú obaja na lyžovačku, pretože sme z rovnakej školy a nanešťastie idú naše triedy akurát v ten istý termín. Včera som sa s J rozlúčila, už nadobro. Potrebuje začať nový život, bezo mňa. Už mi nikdy nenapíše. Už teraz mi to chýba. Naše debaty, deep conversations  o živote a budúcnosti, ktorým sme rozumeli iba my dvaja.

 

Love sucks. Too much. Cítim sa úplne prázdna. Nikdy by som si nebola myslela, že toto sa môže stať mne. Zarytej feministke, ktorá chlapmi väčšinou vždy opovrhovala. Dnes som celkom iná. Chcem byť milovaná a chcem nájsť niekoho kto ma bude milovať. Momentálne mám však pocit, že dve osoby, ktoré som "milovala" sú už navždy preč.

...a ja si za to môžem sama.

 

Please God, take me back into these days. Full of love & happiness.

It supposed to be a great day.

Ale nebol. Vážne, na dnešný deň som sa naozaj tešila, ani neviem prečo, mala som taký feeling. Well, I was wrong. Už ráno to začalo tým, že som skoro nestihla autobus, potom ma oduševnelí cestujúci takmer rozpučili. Ale zvládla som to. Všetko pokračovalo celkom fajn, skoro vôbec sme sa neučili, pozerali film a flákali sa. Potom zazvonilo a my sme sa pobrali na obed. A čert mi to bol dlžný ! Asi si viete tipnúť kto stál v rade na obed predomnou však ... áno áno M. Veľmi som sa snažila nepozerať sa naňho alebo vlastne len jeho smerom a v celku sa mi to darilo. Bola som samozrejme veľmi nenápadná. Potom sme si museli sadnúť hneď za stôl od jeho triedy. Ten pocit vo mne bol strašný. Neopísateľný. Cítila som prázdno, jedno veľké prázdno. Sme len strangers. Nič viac. Tvárila som sa, že ho nevidím, uhýbala pohľadmi. Obaja sme vedeli, že ten druhý tam je, príliš sme sa báli nato aby sme na seba pozreli alebo sa pozdravili. (áno, sľúbili sme si, že sa nebudeme vyhýbať tomu druhému, koľká irónia :D ) Už z tejto udalosti som bola dosť vykoľajená a celkovo ma to rozhodilo.

Zaklincovala to však moja úúžasná (čítaj retardovaná pi*a) spolužiačka, ktorá si prečítala moje smsky s J. Je to tá, ktorá po ňom pravdepodobne ide, alebo čo a nezniesla že máme medzi sebou vzťah aký máme. On sa na mňa naštval, poslal mi správu, ktorá ma fakt skoro rozplakala. Už sme si to však našťastie vysvetlili a preto je mi o kúsok lepšie :)

Ak sa chcete spýtať na moje vysvedčenie, podľa mňa bolo na septimu veľmi dobré. Mala som jednu trojku a tri dvojky, ktoré boli skôr z rozmaru ako z vedomostí. Chcem sa polepšiť a na konci roka mať len trojku z matematiky a jednu dvojku z chémie. We´ll see ... možno bude ešte oveľa horšie :D Po škole sme chceli s Pať zájsť do McDonaldu alebo tak, no pravdupovediac akosi sme nemali náladu. Šli sme len na chvíľku do jedného mestského parku cvaknúť pár fotiek, ale nebola ani fotiaca nálada ani nič. Ďalšia známka veľmi zlého dňa bola tá, že sa Paťka vyvalila na zem a padla do veľkej mláky pri lavičke. :D Netuším ako sa to stalo, bola to neskutočná rýchlosť a ani som jej nestihla pomôcť. Neboj Pať, na ceste domov sa mi to vrátilo, pretože som skočila do blata a zašpinila si celé topánky.

Na záver sem pridávam jednu bonusovú fotku zo školy na "telesnej".

 



SICK.

Choroba sa ma akosi drží už od štvrtku a nie a nie odísť. Momentálne mám fázu neustáleho smrkania a bolenia hlavy. Aj tak však musím chodiť do školy, udržať sa pri vedomí na vyučovaní a učiť sa. Grrr :/ Naozaj mi nie je dobre a najradšej by som doma ležala a oddychovala but it´s not possible :D Práve ležím na posteli, sedí pri mne dejepis a vraví : "Aspoň si ma prečítaj, prosíím." a ja vravím : FUUUCK. Naozaj sa mi nechce ani len pohnúť. Dala som si však záväzok, že budem cvičiť a celkom sa mi to darí (dobre, sú to len dva dni) ale dnes budem trošku aby som pokračovala v mojom rituáli a v lete mala krásne brušné svaly :D  

Ani neviete, ako strašne sa teším na leto! Táto zima ma deprimuje a unavuje a je mi proste na nič. A ten sneh !!! najradšej by som ho dakde strčila.

V podstate sa nič nedeje, včera som mala zase stavy z toho ako som videla M, všetky spomienky sa mi vracali a proste úplne na nič. Viem, že je čas nechať to konečne tak, ale akosi sa nedá. Všetko je na nič, ale hádam to nejako prejde :( 

Sorry I´m (not) sorry.

Vypadá to tak, že keď sem Pať nič nepridáva, tak to tu upadá. Pravdou je, že môj život je naozaj nezáživný a netuším o čom mám každý deň písať. Napíšem, ak mám niečo zaujímavé, mám potrebu si to zaznamenať, aby som si to spätne mohla prečítať. Od štvrtka som bola chorá a nechcelo sa mi proste nič. Vypozerala som všetky série The walking dead, začala pozerať The Carrie diaries, pozrela si ďalší diel Pretty Little Liars a taktiež načala American horror story. Človek si povie, ako veľmi potrebuje od školy pauzu a že mi dva dni doma prospejú, ale vážne ... nudila som sa :D Paťke nejde internet, spamuje ma smskami ako sa zblázni a ja sa smejem. Ak by som to bola ja, tiež by som plakala. V poslednej dobe naozaj rozmýšľam, čo pridávať na blog aby sme prilákali viacej ľudí. Outfity každý deň fotiť nemôžem(e), pretože naozaj, naše oblečenie nie je také zaujímavé a najmä čo sa týka školy .Napadlo ma, že by sme mohli začať točiť videá. Napr. denné vlogy cestou zo školy, alebo do školy, keď sa pôjdeme niekam najesť a podobne. Doma by sme tiež mohli natáčať nejaké videá, ako otázky a odpovede alebo na nejakú tému. To by tu však muselo byť viac ľudí, pretože mám pocit, že nás nikto okrem Andrejky nečíta. Prosím ťa Andy, ako si prišla na náš blog ? Nemohla by si ho nejakým spôsobom rozšíriť ? :) Boli by sme veľmi vďačné !

I can´t wait to start wearing converse again ...

Im sick ... grrrr

A tak som ochorela. Akože, fakt sa mi nechcelo ísť do školy a vzdorovať matematikárke pred tabuľou, ale nemyslela som, že ma pán Boh zoberie tak vážne :D Bolí ma hlava, hrdlo, je mi zima a chce sa mi umrieť. Celý deň som ležala a pozerala The walking dead (báj d vej, skvelý seriál, jediné upozornenie : Nejecte pri ňom!!! Narátala som okolo 50 zabitých zombíkov milión spôsobmi, rozrezané bruchá a vyberané črevá :D) ale áno ... skvelý seriál, no rozhodne nie pre Pať. V našom vzťahu som ja tá wild one, čo zbožňuje horory a desivé veci :D 

Dnes je len rýchly post, som unavená :)