Bolo to dnes. Kráčala som so spolužiačkou po chodbe, keď v tom ... bum. On so spolužiakom práve pred nami. Ani môj pohľad typu wtfohmojbožeasisapodrežem dostatočne nedefinoval čo sa vo mne odohrávalo. Oči sa nám stretli len na pár sekúnd, ale aj to stačilo. Dostatočne. Upieral na mňa tie jeho tmavé oči a akoby ma nimi prepichoval. Jeho pohľad nebol nahnevaný alebo rozzúrený, práveže naopak. Hľadel na mňa fascinovane, akoby nad niečím rozmýšľal. Nado mnou. Tých päť sekúnd mi dostatočne stačilo dostať sa do nálady im gonna die right know. Našťastie to o chvíľu prešlo a aj keď bude v mojom srdci ešte dlho, hádam to po čase prejde. Úplne.
P.S.: Škola dopadla v pohode. Vlastne, momentálne je mi to jedno. Feel like sh*t again :D
Si silná Juliet ;) ♥
OdpovedaťOdstrániť