Sometimes you just....have to see it all again...

Každé ráno chodíme do školy s Juls pešo. Cesta nám ide okolo školy kam chodí L. Dnes ráno ako sme išli tak som zbadala malé biele auto ( myslela som si, že je to jeho) ako ide smerom k jeho škole a vystúpil odtiaľ jeden chalan. Nie, nebol to on ale ja som mala srdce až v žalúdku proste už som videla jeho a jeho auto. A keď som potom prišla domov tak som proste musela. Vytiahla som starý denník, kde som si zapisovala ešte predtým ako sme založili tento blog všetky svoje feelings, thoughts and troubles. Našla som tam aj oznamko ktoré mi vtedy dal. Keď som sa po skoro mesiaci čo som ho nevidela pozerala na fotku tak...neviem, myslela som si že sa buď rozplačem ako pred mesiacom alebo budem niečo cítiť...niečo silné. Ale cítila som nejakú prázdnotu...také nič...ale začala som opäť spomínať, chýba mi ešte trošku. Prečítala som si našu konverzáciu, videla som z nej, že mu na mne stále záležalo a to bolo nejaké dva týždne dozadu. Takže čo sa také stalo, že sa takto správa teraz? Prečítal si tých pár článkov na tomto blogu kde som písala o tom ako sa naozaj cítim? Naozaj je až taký úbohý a zachoval sa tak len pre toto? Nezaslúži si aby som naňho myslela čo i len sekundu ale viete že sa to niekedy naozaj nedá. Keď mám takú náladu na prd a nič sa mi nedarí tak sa mi potom vynoria všetky spomienky. FUCK, I WANT FORGET SO MUCH! JUST DELETE HIM FROM MY MIND! Ešte stále som nedokázala vymazať tie smsky od neho. Mám ich v mobile, stále...dokážem to niekedy? I'm not sure... :(

Ouk, dosť bolo mojich love troubles :D Dnes som bola tak neskutočne lenivá, že ani toho snehuliaka som nakoniec nepostavila. Prišla som domov a spravila som si radšej úlohu na certifikát, išlo mi to celkom od ruky tak som sa tešila :) ALE na ceste domov z angliny sme s Juls natrafili na takého obrovského snehuliaka tak som aspoň jeho odfotila, nech mi to tu nezíva prázdnotou. Na druhej fotke som ja aj keď sa mi nepáči ako tam vyzerám, je mi to momentálne fuk.

Enjoy :)