Cítim sa lepšie ohladne tej veci s M, aj keď mi stále neskutočne chýba. Nikdy by som si nemyslela, že to bude také hrozné. Stále myslím na naše spoločné chvíle a všetko sa mi to v hlave rekapituluje a viete :D A keď ho vidím online na fb, vždy je všade prvý, pretože s ním mám viac ako 70.000 správ, pozerá sa tam na mňa z profilovky, ktorú som fotila ja a už mi viac nenapíše ... je to hrozný pocit. SHIT, SHIT, SHIT. Radšej som si ho dala off, aby som nemusela pozerať na to, že tam závisláči rovnako ako ja, ale bezo mňa.
Taktiež sa mi zdá, že doma sa to všetko rúti. Občas máme také obdobia, kedy si s mamou vôbec nerozumieme a najradšej by som sa dakde zahrabala a bola sama. Škola sa blíži, nemám pocit, že som nejako pripravená vhupnúť naspäť do toho šialeného kolotoča, ale ... budiš. Najviac ma desí fakt, že sa s M môžem kedykoľvek stretnúť v škole. Prisahám, že jeden pohľad na neho a všetky keci typu I´m soooo over him, I dont care anymore budú v riti. Zložím sa tam ako pokakané decko. Nechcem však aby ma videl plakať. Nikdy.
Držím palce ;) Zvládneš to :)
OdpovedaťOdstrániť