Kým sa dostanem k tomu o čom chcem v dnešnom článku písať chcem najprv spomenúť niečo čo s nadpisom vôbec nesúvisí. V poslednej dobe som rozmýšľala, že by som si založila kompletne nový blog. Nie s mojim pravým menom a ani fotkami, proste by som písala ako anonym. Aj tak to tu nikto nečíta a je lepšie keď to tu nikto z tých ľudí, ktorých poznám ani čítať nebude. Keby to tu nájde niekto koho nemám v láske, prečíta si to a zistí, že to píšem ja.. nechcem aby sa také niečo niekedy stalo. Preto by som to tu ukončila a začala písať niekde inde...ak by som tak urobila určite by som predtým napísala :) aj keď mi je ľúto, že by som tu musela zanechať všetky články a začať proste úplne od nuly a vysvetlovať všetko čo sa udialo ( o čom som tu už predtým písala) ale možno by mi to fakt stálo za to a láka ma to.
No ale teraz už naozaj k podstate veci.. We used to be friends and now we are nothing. Just strangers with memories. Myslím že túto alebo podobnú vetu som už videla tisíc krát na všelijakých obrázkoch na fb. A k mojej momentálnej situácii sa úplne dokonalo hodí. Asi tak mesiac dozadu som spomínala, že som napísala L lebo som chcela vedieť ako sa má, čo je s ním a čo robí. Odvtedy som ho nespomínala vôbec. Mala som na to svoje dôvody ktoré tu nechcem písať.. A teraz som sa dostala do takej situácie, že neviem čo mám robiť. Napísal mi správu o ktorej neviem čo si mám celkom myslieť. On je tak neskutočne zvláštny, niečo na ňom je. Niečo, čo neviem presne vysvetliť.. sama seba sa pýtam načo mu vôbec píšem ale ide len čisto o to, že ma zaujíma čo robí a ako sa mu darí. Vôbec nič iné za tým nie je. A v tej dnešnej správe akoby sa skrývalo pozvanie von. Alebo si to len ja namýšľam a vôbec to tam nebolo. Ale na druhej strane sa to potom akoby snažil zahovoriť alebo čo. Proste ja neviem!! A to ma na tom celom štve najviac. Že neviem čo s tým a hlavne čo mi odpísať. A je tu aj ďalšia otázka - keby ma volal von, išla by som? Úprimne.. áno. Aj keď nad tým rozmýšľam z rôznych uhlov, viem že moja zvedavosť by mi nedala a musela by som ísť. Znova sa s ním rozprávať len tak.. on bol super kamarát. V tomto naozaj.. vedeli sme sa rozprávať od úplnych kravín až po vážne veci. Smiali sme sa na blbostiach a niekedy som mala pocit, že ja som tu tá staršia a nie on. Nikdy nie je zlé mať takého kamaráta no nie?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára