Ale nebol. Vážne, na dnešný deň som sa naozaj tešila, ani neviem prečo, mala som taký feeling. Well, I was wrong. Už ráno to začalo tým, že som skoro nestihla autobus, potom ma oduševnelí cestujúci takmer rozpučili. Ale zvládla som to. Všetko pokračovalo celkom fajn, skoro vôbec sme sa neučili, pozerali film a flákali sa. Potom zazvonilo a my sme sa pobrali na obed. A čert mi to bol dlžný ! Asi si viete tipnúť kto stál v rade na obed predomnou však ... áno áno M. Veľmi som sa snažila nepozerať sa naňho alebo vlastne len jeho smerom a v celku sa mi to darilo. Bola som samozrejme veľmi nenápadná. Potom sme si museli sadnúť hneď za stôl od jeho triedy. Ten pocit vo mne bol strašný. Neopísateľný. Cítila som prázdno, jedno veľké prázdno. Sme len strangers. Nič viac. Tvárila som sa, že ho nevidím, uhýbala pohľadmi. Obaja sme vedeli, že ten druhý tam je, príliš sme sa báli nato aby sme na seba pozreli alebo sa pozdravili. (áno, sľúbili sme si, že sa nebudeme vyhýbať tomu druhému, koľká irónia :D ) Už z tejto udalosti som bola dosť vykoľajená a celkovo ma to rozhodilo.
Zaklincovala to však moja úúžasná (čítaj retardovaná pi*a) spolužiačka, ktorá si prečítala moje smsky s J. Je to tá, ktorá po ňom pravdepodobne ide, alebo čo a nezniesla že máme medzi sebou vzťah aký máme. On sa na mňa naštval, poslal mi správu, ktorá ma fakt skoro rozplakala. Už sme si to však našťastie vysvetlili a preto je mi o kúsok lepšie :)
Ak sa chcete spýtať na moje vysvedčenie, podľa mňa bolo na septimu veľmi dobré. Mala som jednu trojku a tri dvojky, ktoré boli skôr z rozmaru ako z vedomostí. Chcem sa polepšiť a na konci roka mať len trojku z matematiky a jednu dvojku z chémie. We´ll see ... možno bude ešte oveľa horšie :D Po škole sme chceli s Pať zájsť do McDonaldu alebo tak, no pravdupovediac akosi sme nemali náladu. Šli sme len na chvíľku do jedného mestského parku cvaknúť pár fotiek, ale nebola ani fotiaca nálada ani nič. Ďalšia známka veľmi zlého dňa bola tá, že sa Paťka vyvalila na zem a padla do veľkej mláky pri lavičke. :D Netuším ako sa to stalo, bola to neskutočná rýchlosť a ani som jej nestihla pomôcť. Neboj Pať, na ceste domov sa mi to vrátilo, pretože som skočila do blata a zašpinila si celé topánky.
Na záver sem pridávam jednu bonusovú fotku zo školy na "telesnej".