...musím sa priznať že aj keď sú to už skoro 2 mesiace čo som sa rozišla s L občas ma chytí taká neskutočne sad moment... poznáte to určite.. when you couldn't help but cry... vtedy si tak uvedomím trošku že do kelu prečo? Prečo mi to zasa nevyšlo keď som do toho dávala celé svoje ♥ čo mi asi aj tak nepomohlo pretože sa veci vyhrotili úplne zle.. keď som nad tým rozmýšľala ak sa dvaja naozaj ľúbia, nezáleží na tom ako dlho sú spolu.. stále ich to baví rovnako.. stále je im spolu super a nemalo by to upadať ani po čase... nehovorím síce že som ho neľúbila pretože to nie je pravda.. on bol prvý chalan, ktoré som ľúbila najviac na svete! Ešte nikdy som k nikomu nebola tak silno pripútaná ako k nemu.. a myslím že on to mal rovnako.. s tým rozdielom že to z jeho strany začalo upadať.. nebudem sa tu o tom rozpisovať lebo budem zasa sad ale.. my dvaja sme sa k sebe nehodili.. mali sme dosť odlišných názorov.. a naše povahy.. on neboj chalan pre mňa.. on vyžaduje od baby strašne veľa a mňa to už ku koncu obmedzovalo hrozne.. a on si zas myslí že nenájdem chalana ktorý by sa správal ako ja chcem.. nevie síce o tom, že ja som ho raz už našla.. ale to je iný príbeh :)
... aby som nekončila takto smutno dám vám sem pár obrázkov :) jedna fotka zo včera z divadla a nejaké pics z facebooku.. som zistila že v poslednej dobe sú veery nice :D
Enjoy :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára