Tak väčšinou končím ja. Svoje problémy a starosti sa snažím zahrabať niekde do svojho vnútra dúfajúc, že tak zmiznú. Aká som len naivná. Väčšinou sa len znásobia a pohltia ma celú. Občas však už nemám silu všetko riešiť a rýpať do vecí. Definovať moje nezhody s M - to by bolo nemožné! On si sám neuvedomuje, aké city k nemu prechovávam. Mám ho skutočne rada a to všetko čo sme si spolu prežili. Môžme sa rozprávať o všetkom, aspoň tak mi to pripadá keď sme spolu. V jeho prítomnosti sa cítim tak ... ľahko a jednoducho. Ale občas si pripadám, že my dvaja si nie sme súdení. Viete, ten typ lásky, ktorý je obyčajný. Človek sa má navzájom rád, ale chýba tam tá iskra, ktorú vzťah potrebuje. Ak by vedel, aké mám pochybnosti, asi by mal na mňa iný názor. Ale on je hrozne nechápavý. Nechápe, že potrebujem od neho počuť slová mám ťa rád, nechápe, že potrebujem cítiť jeho blízkosť. Alebo možno chápe, ale nevie mi to dať najavo. Dnes som si písala aj s J. Áno, napísala som mu prvá ja a áno, viem že som hlúpa. Mám však potrebu sa mu vyrozprávať a počuť jeho názor (aj keď je zainteresovaný). Neviem Vám povedať dôvod ani príčinu, prečo sa mu musím zverovať ... proste to tak je. Nečakám, že mi bude dávať rady a poučovať ma, je proste skvelý poslucháč. A znovu sa vraciam k tomu, že jemu môžem povedať naozaj všetko. Nemám strach mu povedať čo si myslím, kdežto pri M musím zvažovať slová. Stále sa musím vracať k tomu, či ja a J sme nemali predurčený osud spolu, ale ja som ho prekazila neustálym rozmýšlaním čo kedy a tým všetko zničila. Naozaj neviem, nikdy som o ňom nerozmýšľala ako o niekom, s kým by som mohla mať vzťah. Teda, myslím si. Lenže tieto myšlienky ma zvádzajú k tomu, aby som si všetko dávala dokopy - skladala puzzle of my love life :D Možno mi to chce Boh nejako naznačiť, možno preto mi poslal do cesty M, aby som vedela, čo je skutočná láska a ... možno nie. Akékoľvek má pre mňa plány, dúfam, že to dopadne v môj prospech ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára