Poznáte ten pocit, keď sa s niekým stýkate 8 mesiacov, ale neviete či je to správne ? Hmm, tak sa práve cítim ja. Asi to absolútne nedáva zmysel, preto by som Vám mala objasniť aspoň pár hlavných bodov. Ja s M sa stretávame už strašne dlhý čas, možno až príliš dlhý na tak mladých ľudí. Na začiatku som bola šťastná, pocit toho že sa o mňa niekto zaujíma mi lichotil a ja som ho začínala mať rada tiež. Vlastne ... stále mám. Ale je to správne ? V poslednej dobe ani neviem čo chcem. Áno, mám ho rada a niekde vnútri verím tomu, že aj on mňa, ale je to ten typ vzťahu po ktorom túžim ? O ktorom som vždy snívala? Mám pocit, akoby nevedel odceniť to čo má, aká som. Občas sú naše chvíle skvelé. Smejeme sa a rozprávame a nič by som nemenila. Ale inokedy ? Píšeme si na facebooku, vymieňame smajlíkov ale akoby sme ani v skutočnosti nepísali. Omielame hlúposti, ale to čo by sme riešiť mali schovávame v sebe. Neviem či takto ďalej môžem ísť. Navyše, vždy tu bola ešte jedna osoba. Nikdy som ju nebrala inak ako dobrého kamaráta, zatiaľ čo on sa zaľúbil a keďže som neopätovala jeho city, tak mi aj nehorázne ublížil. Ale v poslednej dobe mám v sebe toľko otázok ? Nie sú moje city k nemu len potlačované rozumom ? Vždy som si hovorila, že ja a on to by bolo bláznostvo, on je len kamarát, nikto by to nepochopil. Nevybrala som si M len preto, lebo to je tá jednoduchšia cesta? To čo mám s M je pekné, jednoduché ... to čo mám s ním, je spojenie. Niečo, čo nás vždy zvedie dokopy. Neviem akým spôsobom, či vo forme priatelstva alebo niečoho viac. Vždy si k sebe cestu nájdeme. S ním by to bolo komplikovanejšie, často by sme sa hádali a ubližovali si, pretože sme až príliš podobní. Ale mám pocit, že on ma pozná najlepšie. Keď sa rozprávam s ním, zdá sa mi, že to nie sú len obyčajné žvásty, ale ... vymieňame si myšlienky. Som tak strašne zmätená. A potom že Pať má problémy. Neverím, že toto vlastne bude čítať :D
Prosím ťa, poraď mi !
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára