Presne takto to funguje. Keď som včera zaspávala rozmýšľala nad tým, čo budem dnes robiť a že to bude zasa len nejaký premrhaný deň, nepomyslela by som si že to tak nebude. Samozrejme sa začal ako vždy. Vstala som, najedla som sa, pozerela PLL, obedovala a potom sa mi ozvala Juls s tým, že či nejdeme do kina. Najprv som si povedala :
Bože vyzerám otrasne, samý chrochel, hnusné vlasy... a potom:
Ale budem zasa celý deň čumeť do notebooku a nič zaujímavé nerobiť? Nie! Mala som ešte dosť času na to aby som sa dala dokopy a docielala to , že sa ma ľudia na ulici nebudú lakať :D Kino bolo super a na ceste späť som bola v takej super náladičke a rozprávala som také
inteligentné a múdre veci, že normálny človek by si pomyslel, že som asi opitá :D Ale nie, to som proste a čisto len ja a čaro mojej osobnosti ( tak volám svoju šiši náladu :D ). Keď sme sa rozlúčili pri uličke spomenula som si, že naposledy keď som takto išla po tme, z kina domov som ešte riešila tie
L things. A viete čo? Ja už kvôli nemu nebudem depčiť a rozmýšľať nad tým pretože som preňho očividne nič neznamenala (ak aj niečo tak veľmi málo). Nebudem sa nad tým zamýšľať a budem čakať na toho ďalšieho.
There are a lot of things that gives you reason to smile ;)
Enjoy :-*
Toto je správny prístup dievča! Hlavu čo najvyššie, nech vie o čo prišiel! ;)
OdpovedaťOdstrániť